Kráľovské ozdoby

najkrajsie-ozdoby

Kráľovské ozdoby

V  januári je už zima v plnom prúde. Nie všade sa však naplno prejavuje. Niekde nasnežilo, inde je len ortuť teplomera pod bodom mrazu. Odhliadnuc však od týchto skutočností veľa poľovníkov a milovníkov prírody vie, že pomaly, ale isto prichádza významné obdobie. Obdobie zhadzovania parožia u jeleňov. Poľovníci a zberatelia si všímajú, kadiaľ dennodenne vedú stopy rôznych čried jeleňov, kde sa chodia nakŕmiť, kde zalíhajú – jednoducho sledujú, kde sa im naskytne príležitosť na nájdenie zhodu.

Jelenie parožie je impozantným výtvorom prírody. Začína rásť (rast je riadený hormónmi) takmer ihneď po zhodení z čelovej kosti, ktorá sa nazýva pučnica. Je to približne v marci/apríli a rastie do júla/augusta. Počas rastu je paroh mäkký a je obalený kožou – lykom, ktorá ho vyživuje a chráni pred poškodením. Pod lykom prebiehajú dôležité osifikačné procesy. Ukončením rastu parohu odumrie a jeleň ho vytĺka na okolitých drevinách, z ktorých získava sfarbenie, pretože bezprostredne po vytlčení je paroh biely. Po vytlčení je parožie v celej kráse a slúži počas ruje (september) na ukážku majestátnosti, hierarchického postavenia v čriede, ale aj na boj s neodbytným sokom. Nakoniec, keď príde február zastaví sa prívod živín a paroh sa na rozhraní medzi pučnicou a ružicou odlomí. Tento jav sa nazýva zhadzovanie parohov. V tomto období môžeme zhody nachádzať na lúkach, v lesoch, či pri kŕmnych zariadeniach. Málokedy sa stane, že oba zhody sa nájdu pri sebe. Tak je tomu najmä pri starých jeleňoch. Mladý jeleň dokáže druhý paroh zaniesť často aj pár kilometrov od prvého.
Každým rokom jeleňa parožie bujnie a naberá na kráse, až do obdobia kulminácie, čo je okolo 12. – 14. roku života, kedy dosahuje svoje maximum. Od tohto veku pomaly klesá hmota parohu z koruny až ku báze. Na kvalitu parožia tiež vplýva zloženie a množstvo potravy počas paroženia, stresové faktory (či je jeleň vyrušovaný alebo má pokoj), druh dreviny na ktorej je vytĺkané a v neposlednom rade intenzita slnečného žiarenia.

Okrem jeleních zhodov môžeme v revíroch nachádzať aj srnčie či danielie (závisí to od druhového zloženia zveri v danom revíri).

U srncov prebieha rast parožia približne od novembra/decembra do marca, vytĺkané je od marca do mája a v revíroch parožky môžeme nachádzať od októbra do začiatku decembra. Srnčie parožie kulminuje vo veku 6 – 8 rokov. Parožky sú podstatne menšie ako parohy jeleňa a srnce zvyčajne nepresahujú stupeň 6-toráka. Bývajú však často deformované. Najvyšším stupňom deformácie je parochňa. Parochňou rozumieme parožky trvale pokryté lykom, ktoré stále dorastá. Vyskytuje sa u srncov, ktorí majú hormonálnu poruchu, alebo poškodené semenníky.

Danielie parohy sa nazývajú lopaty. Rastú približne od mája do augusta. V auguste/septembri sú vytĺkané a zhody môžeme nachádzať v máji. Kulminácia lopát je vo veku 9 – 11 rokov. Vývoj danielej trofeje ide postupne od vareškára cez lopatkára až po lopatára. Pri posudzovaní chovnosti daniela resp. hodnoty zhodu posudzujeme hlavne čipkovanie na okraji lopát a veľkosti a tvary zárezov v nich.
V slovenských lesoch sa nestretávame len s jeleňmi, srncami, či danielmi ale aj s muflónmi.

Muflón je jediným druhom divo žijúcej ovce na našom území, čo značí, že jeho majestátnosť nepredstavujú parohy, ale rohy – inak nazývané tuľajky. Rastú mladým muflónikom už od 2. mesiaca života a ročne prirastajú. V prvých rokoch sú prírastky najväčšie (presahujúce 25 cm) a postupne sa skracujú. To, koľko má muflón rokov sa dá ľahko určiť podľa tzv. vrubov – čo sú zreteľné ryhy medzi ročnými prírastkami. Rohy sú po celej dĺžke jemne ryhované, sú veľmi tvrdé, no u starých baranov bývajú poznačené súbojmi – sú poodlamované. Najstaršia časť tuľajky je na jej konci a najmladšia (posledný prírastok) na báze – čiže naopak ako u jeleňovitých, kde je najstaršia báza parohu a najmladšie sú výsady v korune.

Aký je teda rozdiel medzi rohom a parohom?
Nuž rozdielov je niekoľko. Spoločné majú to, že oba patria medzi sekundárne pohlavné znaky raticovej prežúvavej zveri. Parohy rastú len samcom s výnimkou sobov a rohy rastú väčšinou aj samiciam – len muflónice ich majú výnimočne. Pri samiciach bývajú podstatne slabšie (menšie a tenšie).
Paroh i roh vyrastajú na čelových kostiach. Paroh je kostný útvar a každoročne ho zver zhadzuje. Keďže ide o kostný útvar, je plný (vnútri pórovitý). Delí sa na vetvy. Roh je z kožného derivátu zvaného rohovina a rastie po celý život. Pretože rohovina len obrastá čelovú kosť, dá sa z nej po správnej úprave stiahnuť, čo znamená, že roh je dutý. Nedelí sa na vetvy.

Parohy a rohy sú významným ukazovateľom veku zveri, ale aj toho, či ide o zver vhodnú do chovu (chovnú) alebo nevhodnú (výradovú). Na posudzovanie chovnosti zveri existujú predpisy zvlášť pre každú chovateľskú oblasť, pretože každá má iné prírodné a klimatické podmienky. Taktiež tieto „kráľovské ozdoby“ sú významnými trofejami pre poľovníkov. Netreba zabúdať, že zhody sú majetkom poľovného hospodára a na ich zber sa tak, ako aj na lov vypisuje povolenka. Kto túto povolenku nemá, môže mať problémy so zákonom, pretože sa dopúšťa pytliactva.

Dominika Poláková