LABUŤ HRUBOZOBÁ NA LOKALITE MALÝ CETÍN

labut

Labute (Cygnus sp.) sú najväčšie vodné vtáky. Krátke hrubé nohy, umiestnené priveľmi vzadu, im sťažujú chôdzu po zemi. Ich pohyb je veľmi ťarbavý hoci vo vode plávajú veľmi dobre a vznešene. Dlhý krk používajú na prehľadávanie dna a vyťahovanie rôznych dlhých rastlín, ktorými sa živia. Labute spásajú aj husto zarastené brehy vôd, na ktorých sa zdržujú. Zo zeme vzlietajú len veľmi ťažko. Pred vzlietnutím z vodnej hladiny mávajú najprv krídlami a šliapu nohami hladinu. Vyzerá to tak, akoby po nej bežali, avšak keď už vzlietnu, letia rýchlo za mocného švihania krídlami. Takýmto spôsobom vzniká šumivý zvuk, ktorý počuť ďaleko. Znie lahodne ako doznievajúci zvuk zvonu. Ich let pripomína tvar šípovitej radličky, ktorý je ovplyvnený vodcom a početnosťou kŕdľa.
Labuť hrubozobá – Cygnus olor, patrí do čeľade Anatidae a je rovnako veľká ako labuť spevavá (150-152 cm). Sfarbenie peria je u dospelého vtáka čisto biele. Od ostatných druhov sa odlišuje čiernym nadnosovým (čelovým) hrboľom, ktorý iným labutiam chýba. Samec má v porovnaní so samicou uvedený hrboľ väčší. Ostatná, respektíve prevažná časť zobáka je červená, okrem nechta (špička zobáka), ktorý je čierny. Nohy sú zafarbené do čierna. Ďalším charakteristickým znakom je dlhý, esovite prehnutý krk a klinovitý chvost. Mláďa nemá nadnosový hrboľ zreteľne vyvinutý, zobák je sfarbený do ružovosiva, pri koreni a na nechte je čierny. Zafarbenie peria je špinavo sivohnedé. Nohy má zafarbené modravo-mäsovo. V druhom a niekedy aj v treťom roku života má ešte hlavu, krk a krídla dymovo-hnedé. Labuť hrubozobá žije na jazerách mierneho pásma Európy a Ázie. Týmto druhom sa budeme v ďalšej časti zaoberať podrobnejšie.

Labuť spevavá – Cygnus cygnus, má žltý zobák s čiernym koncom, čierna farba na vrcholovej časti zobáka prechádza z čiernej do žltej klinovite. Mláďa má zobák sfarbený do ružovkastosiva s čiernym zakončením. Dospelý jedinec má biele operenie, nedospelý je špinavo sivohnedý. Vyznačuje sa dlhým krkom, ktorý drží vzpriamene a chvostom v tvare podobnom ako labuť hrubozobá. Obýva jazerá severnej Európy a Ázie. V strednej Európe sa občas zjavuje v mimohniezdnom období.

Labuť tundrová – Cygnus bewickii je najmenšia (122 cm) z troch uvedených druhov, ale nie najmenšia vo všeobecnosti z labutí. Má relatívne dlhý, vzpriamený krk a okrúhly chvost. Operenie dospelého vtáka je biele, mláďatá špinavo sivohnedé. Dospelý jedinec má zobák pri koreni žltý a na konci čierny. Čierna farba na ňom však siaha ďalej ako pri labuti spevavej (za nosové otvory). Mláďa má zobák ružovkasto-sivý s výrazne ohraničeným čiernym koncom. Labuť tundrová obýva najsevernejšie oblasti Európy a Ázie. Do strednej Európy zalietava vzácne v mimohniezdnom období.

 

 

LABUŤ HRUBOZOBÁ – CYGNUS OLOR

Pôvodne patrila labuť hrubozobá v podmienkach bývalého Československa k prelietavajúcim a zimujúcim druhom. Pre jej vzácnosť, na základe vtedy platných nariadení o náhrade škody spôsobenej na chránených druhoch živočíchov na území Slovenska, sa zákonný postih pohyboval v rozpätí 6000 – 36 000 Kčs.

V Čechách zahniezdili Labute hrubozobé po prvýkrát v roku 1948. V 70 – tych rokoch došlo k ich veľkej expanzii a rýchlo sa rozšírili po celom území. Na Morave v rokoch 1973 a 1977 tvorili asi desatinu z celkového stavu, ktorý bol v českých krajoch. Zahniezdili hlavne v južnej časti Moravy a na Ostravsku. Celková početnosť v bývalom Československu bola v rokoch 1973 – 1977 odhadnutá na 250 – 300 hniezdiacich párov a v roku 1980 už na 300 – 350 párov. Na území Slovenska žila polodivo na niektorých rybníkoch a jazerách (napr. Trenčianske Teplice).

Po roku 1986 sa labuť hrubozobá expanzívnym spôsobom rozširuje aj na Slovensko. Zo začiatku hniezdi na rybníkoch a väčších jazerách na Záhorskej nížine (Jakubovské rybníky, rybníky v Malých Levároch). Neskôr sa rozširuje do Podunajskej nížiny, ale aj smerom na sever Slovenska (Nitrianske Rudno). Kým v roku 1986 sa predpokladal počet 20 až 50 párov, tak v súčasnom období možno predpokladať asi 80 až 100 párov. Iba podľa našich pozorovaní sa od príletu prvého páru v roku 1992 zväčšila ich početnosť v blízkom okolí rieky Nitry južne od mesta Nitra na 32 jedincov. Na lokalite tvorenej zregulovaným tokom rieky a jej brehmi neďaleko obce Malý Cetín bol uvedený počet labutí zistený v januári a začiatkom februára 2002. Okrem dospelých jedincov bola pozorovaná aj prítomnosť mladých nedospelých exemplárov. Labuť hrubozobá tu pravdepodobne využíva nezamŕzajúci vodný tok na prezimovanie. Prítomnosť nedospelých jedincov poukazuje na hniezdenie v okolí. Neďaleko lokality (základný výskum Malý Cetín) sú v katastrálnych územiach obcí Veľký Cetín, Branč, Ivánka pri Nitre a Krškany rozmiestnené štrkoviská (niektoré bez ťažby štrku) kde labute hniezdia. Labute hrubozobé boli pozorované na vodnej ploche pri Golianove, ale aj pri Vrábľoch, kde tiež pravdepodobne hniezdia. Na obrázku sú zobrazené labute v zimnom období na rieke Nitra, neďaleko obce Malý Cetín. Aj vďaka poľovníkom a ich starostlivosti o ne, môžeme v zimnom období zazrieť 5 – 7 párov i s mláďatami.

SÚČASNÁ LEGISLATÍVNA OCHRANA

Labuť hrubozobá je chránená vyhláškou č. 93/1999 Z.z. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky o chránených rastlinách a chránených živočíchoch a o spoločenskom ohodnocovaní chránených rastlín, chránených živočíchov a drevín. V sadzobníku je jedinec ohodnotený na 15 000 korún. Je zaradená do príloh Bonnského a Bernského dohovoru so stupňom ohrozenia – ohrozená.

Vzhľadom na skutočnosť, že u nás pribúda počet hniezdiacich párov, niektoré žijú polodivo a netiahnu, budeme sa v ďalšej časti venovať ich biológii a ochranárskym opatreniam.

BIOLÓGIA A OCHRANÁRSKE OPATRENIA

Pohlavne labuť hrubozobá dospieva v 4.roku. Veľké hniezdo stavia spravidla v porastoch tŕstia. K zahniezdeniu samice predchádzajú svadobné hry a to takým spôsobom, že samec a samica plávajú proti sebe nadvihujúc krídla so súčasným pohybom krku, pričom do zobáku naberajú vodu a fŕkajú si ju na perie. Potom si stavajú spoločne hniezdo z rastlinného materiálu na brehoch jazier, rybníkov, riek a v močiaroch. Hniezdo tvorí veľká kopa hrubých stebiel a tŕstia, vo vyšších častiach už z jemného materiálu, s vnútrom vystlaným lístím a trochou páperia. Hniezdny revír si labute chránia. Labuť hrubozobá nie je takým tichým vtákom, ako sa obyčajne hovorí. Sipí, bručí a škrieka. Páry žijú spolu dlhé roky, prípadne aj po celý život. V apríli až máji samička znáša 5 až 7 šedo-zelených vajec. Inkubačná doba je 35 dní. Sedí iba samica a pred opustením hniezda ukrýva (zakrýva) vajcia páperím. Samec sa zdržiava blízko hniezda, stráži ho keď samica odchádza, alebo si naň sadá, ale vajcia neodkrýva. Samica sa po nažratí vracia na hniezdo. Obschnuté mláďatá po vyliahnutí opúšťajú hniezdo a odchádzajú s oboma rodičmi na vodu. Hneď vedia plávať, hoci ich staré, aj rodičia neskôr občas nosievajú pri plávaní na chrbte. Večer sa vracajú na prenocovanie do hniezda. Mláďatá sú schopné letu za 4 až 5 mesiacov po vyliahnutí. Živia sa rastlinnou potravou, ale príjmu potravu aj od ľudí.

Ochranárske opatrenia vychádzajú predovšetkým z ochrany biotopu. To znamená : zákaz vykášať vodné a brehové porasty, meniť výšku vodnej hladiny a obmedzovať  výhrn brehov rybníkov pri hniezdení. Dôležité je vykonávať mapovanie a evidenciu hniezd, úpravu hniezdneho okolia, rozmiestňovanie základov na stavbu hniezd, alebo umelých hniezd. Ďalej je potrebné na väčších hniezdnych a zimujúcich zhromaždiskách zaviesť veterinárne sledovanie trusu a parazitácie, a pri epidémiách sledovať vzorky vody. Jedince, ktoré majú perie zamastené od napr. ropných látok, je nutné odchytiť, perie umyť v odmasťujúcom prostriedku a niekoľko dní držať na suchu. Ďalšia časť ochranárskych opatrení spočíva vo výchove širokej verejnosti, ktorá môže tiež pomôcť prikrmovaním v zimnom období suchým pečivom, granulami a pod. Poslednú časť ochranárskych opatrení tvorí dôsledný postih v zmysle vyššie uvedenej vyhlášky.

 

VÝZNAM DRUHU A PRÍČINY OHROZENIA

Labuť hrubozobá je lokálne významný druh, konzumuje vegetáciu plytkých vodných ekosystémov, synantropne prechádza na konzumáciu odpadu. Je druhom kultúrne významným, z vedeckého hľadiska je zaujímavý najmä svojou početnosťou a rozšírením. Na rybníkoch môže konkurovať iným druhom vodného vtáctva pri hniezdení. Početnosť populácie regulujú hlavne kruté zimy.

Na záver malá poznámka z histórie chovu labute hrubozobej. Krotkú, nesťahovavú labuť hrubozobú chovali už dávno v Oriente aj v Európe. Jej chov bol orientovaný nielen na ozdobu, ale aj kvôli mäsu. V Anglicku bola udomácnená už pred rokom 1186. Osobitný zákon zakazoval chov labutí bez kráľovského povolenia. Majitelia značkovali svoje labute vyrezaním označenia na zobák. Za panovania kráľovnej Alžbety l. mali zaregistrovaných 900 značiek. Každý rok na jar pochytali mladé labute na riekach. Tento zvyk sa dodnes dodržiava na Temži.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Na obrázku sú labute hrubozobé. Vpredu je mláďa, ktoré veľmi aktívne reaguje na moje znamenie.  Ihneď za ním je pár rodičov a za nimi dospievajúce jedince ( 2 až 3 ročné).