Poľovačka na bažanty

polovacka-na-bazantov

Bolo chladné januárové ráno. Prišiel čas spoločnej poľovačky na bažanty. Keďže to bola školská poľovačka tak všetci plní očakávania sme čakali čo sa udeje a aký bude samotný priebeh celej poľovačky. Všetci poobliekaní v našom typickom zelenom poľovníckom nastúpení sme čakali vo vestibule školy. Po kratšom čakaní sme sa presunuli všetci smerom k školskému autobusu.

Zoradili sme sa podľa tried, spočítali a mohlo sa nastupovať. Všetci veselí od učiteľov až po nás samotných žiakov sme sa presúvali cestou ne cestou smerom do bažantnice neďaleko Košíc. Nakoľko sme tam ešte nikdy neboli naše očakávania boli veľké. Čakali sme čo nás prekvapí a čo nás naopak poteší po príchode na daný tvar miesta. Cesta patrila medzi tie dlhšie akoby nás viezli niekde na stred Slovenska. Počas cesty sme dostali stručné informácie čo bude náplňou dnešnej poľovačky. Po príchode do bažantnice sme vystúpili z autobusu. Tiskali sme sa jedno cez druhé, len čím skôr vyjsť von a poobzerať sa vôkol seba kde to vlastne sme. Znova sme sa nastúpili do radu a spočítali. Pomedzi to sme dostali stručné inštrukcie a pokyny od učiteľov a samotného riaditeľa bažantnice. Po pokynoch nás čakal nástup na výrade. Odtiaľ to sme šli lesnou cestou smerom do lesa na rozdelenie do pohonu. So spolužiakmi sme sa spolu presunuli na tvar miesta. Začalo sa rozdelenie do pohonu. Strelci sa presunuli smerom dole popri lúke. Bolo to pre nás niečo nové čomu sme sa naučili a zároveň zaučili. Rozostúpili sme sa. Po rozostúpení nastal výstrel. To znamenalo začiatok pohonu a samotnej poľovačky. Kričali sme to naše známe poľovnícke hop-hop. Počas pohonu sme sa presúvali čo raz bližšie a bližšie k samotným strelcom. Až po kratšom čase sme prišli k bariére a bedničkám odkiaľ sa vypúšťali samotné bažanty.

Zastali sme na pokyn učiteľa. Bažanty sa vypustili. Nastala kanonáda spoza smrekovej bariéry. My sme čakali kým sa všetko vypustí. Po samotných výstreloch nastala krásna práca psíkov. Po všetkom nastal znova výstrel a prvý pohon sa mohol ukončiť. Po pohone sme začali zbierať zastrelené bažanty a odniesli ich smerom k traktoru odkiaľ boli odvážané na výrad. Po príchode ku traktoru sme sa znova nastúpili, spočítali či sme všetci a vydali sa smerom po lesnej ceste na druhý pohon. Smerom od cesty sa to začalo všetko znovu po druhýkrát. Znovu sa kričalo naše hop-hop a my sme sa vydali smerom lesom na rozostavaných strelcoch. Znovu nás čakala smreková bariéra. A všetko sa opakovalo to isté čo v prvom pohone. Práca psíkov. Výstrel. Koniec druhého pohonu. Bola to najkrajšia kanonáda aká mohla byť za účasti dnešnej poľovačky. Znovu sme pozbierali zastrelené bažanty, odniesli ich smerom k traktoru kde sme ich zviazovali šnúrkami po dvoch dokopy. Bažanty sa odviezli smerom na výrad. Po krátkom skonštatovaní sme sa tam presunuli aj my spolu s učiteľmi. Na výrade bolo štyristo zastrelených bažantov. Po skonštatovaní poľovačky sme každý dostali po bažantovi. Po úspešnej práci sme sa všetci presunuli smerom poľovníckemu guľášu.

Po zjedení guľášu a dobrej debaty sme sa znovu nastúpili, spočítali a mohli sme sa so zážitkom spolu všetci presunúť k školskému autobusu. Pomaly sme začali nastupovať aj s našimi výslužkami. Zasadli sme na sedadlá. Každý trošku zničený, ale o to múdrejší a naplnený novým zážitkom z poľovačky na tie naše bažanty. Cesta autobusom späť zbehla veľmi rýchlo. Cestou nám bolo všetkým veselo. Spievalo sa, rozprávalo a tešilo. Každému sa to páčilo a zopakovali by sme si to všetci znovu a zas veľmi radi. Po ceste sme sa vrátili späť do školy. Na každého doľahla únava. Išli sme sa prezliecť smerom do šatní a mohlo sa ísť pomaly domov. Poľovačka skončila a mohlo sa ísť. Každý sme si odniesli domov o niečo novší zážitok a pocit. Veď každá skúsenosť je pre nás len samotným prínosom do našich životov. No Nie?