Máme tu stred zimy, koniec januára. V tomto období, by sme už aicky mali dbať na to, aby bola zver v našich revíroch vhodne a kvalitne prikrmovaná. Prehľad o prikrmovaní zveri, ale aj jeho rozplánovanie a kontrolu realizácie má na starosti poľovný hospodár.
Prikrmovanie pomáha zveri prekonať obdobie núdze. Toto obdobie bolo do roku 2013 v Zákone č. 274/2009 o poľovníctve definované na presný čas a to: „a) časom núdze obdobie od 1. novembra kalendárneho roka do 28. februára nasledujúceho kalendárneho roka.“
No postupnými zmenami klimatických a prírodných podmienok v rámci Slovenska bol v roku 2013 prijatý Zákon č. 115/2013 Z.z., ktorý pozmeňuje pôvodné znenie: „a) časom núdze obdobie určené obvodným lesným úradom v sídle kraja.“ Prijatím tejto zmeny sa obdobie núdze stanovuje podľa podmienok v jednotlivých krajoch a obvodné lesné úrady si ho sami určia, tak, aby zveri pomáhali čo najefektívnejšie.
S prípravou na zimné prikrmovanie začíname už v lete. Chystá sa objemové krmivo (seno, senáž), jadrové krmivo (obilniny) a s príchodom jesene aj krmivo dužinaté (siláž, repa). Takto nachystané krmivo sa vhodne uskladní, aby sa neznehodnotilo. Senom sa rovno napĺňajú senníky alebo sa uskladňuje v suchých nadokrytých priestoroch. Senáž a siláž sa uchováva v silážnych jamách, prípadne silážnych vreciach. Obilniny v suchých priestoroch a dužinaté krmivo ako repa a zemiaky tak, aby nezačali zahnívať.
Potrava zveri musí obsahovať vo vyváženom pomere všetky živiny, ktoré potrebuje (bielkoviny, cukry, tuky). Potreba bielkovín sa mení podľa ročného obdobia, v zime je znížená, ale začiatkom jari rapídne stúpa, čo treba v skladbe predkladanej potravy zohľadniť. Taktiež treba zabezpečiť dostatočný prísun vlákniny, ktorý podporuje peristaltiku čriev a proces prežúvania. Ak ju zveri nedodáme, získava si ju sama z dostupných zdrojov, napríklad olupovaním a obhryzom kôry zo stromov, čím pácha v lesných spoločenstvách najväčšie škody. Nie vždy však využíva kôru len zo živých stromov. Často sa stretávame aj s konzumovaním olúpanej kôry a kôry z konárov po lesnej ťažbe. V neposlednom rade potrava musí obsahovať dostatok minerálnych látok, ktoré je potrebné zveri dodávať počas celého roka formou lízaniek (primiešavaných priamo do kŕmnych zmesí, či kamennej soli v soľníkoch – ktoré treba pravidelne kontrolovať a dopĺňať).
Hlavné zásady prikrmovania zveri:
- zver prikrmujeme na teplých, záveterných miestach, kde sa rada zdržiava a kde nenarobí veľké škody na lesných porastoch,
- prikrmujeme vtedy, keď je to potrebné, preto, lebo v revíri nie je k dispozícii dostatok potravy, a to od konca jesene – aby si zver vytvorila potrebné tukové zásoby na zimu – až do pokročilej jari,
- intenzita prikrmovania sa riadi najmä tým, v akej miere zver konzumuje predložené krmivo, čo závisí od počasia, zásob prirodzenej potravy (či bol rok bohatý na žaluď a bukvicu), početnosti zveri a pod.,
- prikrmujeme v pravidelných intervaloch a snažíme sa náhle nemeniť zloženie kŕmnej dávky – mohlo by mať za následok zvýšené škody na lesných porastoch a zažívacie ťažkosti zveri,
- dbáme na vhodnosť krmiva pre druh zveri, ktorému je určené,
- nepodávame zdravotne závadné krmivá.
Prikrmovanie jadrovým krmivom
Najvýhodnejšie je zveri predkladať jadro vo forme miaganého, drveného zrna alebo veľmi hrubého šrotu. Vo forme jemného šrotu nepodávame, lebo v ňom chýbajú hrubé častice, ktoré prežúvavec potrebuje na prežúvanie a následne riadne trávenie. Musíme dbať na to, aby sa dominantné jedince nemali možnosť presýtiť, pretože by to mohlo vážne poškodiť ich zdravotný stav, prípadne spôsobiť až úhyn. Je vhodné aby bolo na krmovisku viacero kŕmidiel v dostatočnej vzdialenosti od seba, kde sa predkladá menšie množstvo potravy, ku ktorému majú prístup všetky jedince čriedy.
Do jadrového krmiva pridávame aj minerály a podľa rady veterinárneho lekára aj liečivá na preliečenie populácie.
V dnešnej dobe sú populárne samospádové kŕmidlá na jadro. Krmivo sa neznehodnocuje, pretože je zastrešené a zveri sa do válova vsýpa postupne ako ho prijíma. Pre diviaky sú vhodnými kŕmidlami také, z ktorých si nárazmi rypáka krmivo sami dostanú von. Dajú sa kúpiť rôzne dávkovače (napríklad v tvare suda s dierkami po bokoch, kadiaľ sa potrava vysýpa von po pohnutí), ale pri troche času a zručnosti sa dajú podobné kŕmidlá jednoducho zostrojiť aj doma. Diviaky sa takýmto získavaním potravy dostatočne dlho zabavia a tým pádom sú odlákané od poškodzovania poľnohospodárskych kultúr.
Prikrmovanie dužinatým krmivom
Ak by si zver mala vybrať medzi objemovým, jadrovým a dužinatým krmivom, uprednostní jadro. Po presýtení sa týmto druhom krmiva nastáva často prekyslenie žalúdka, celého organizmu, či úhyn. Vhodné je predkladať komplexnú siláž, kde má zastúpenie aj objemové krmivo (nasekané na 2 – 5 cm), takže zver si nemôže vybrať len jadro a je nútená skonzumovať všetko. Dostáva tým dostatok vlákniny v hrubšej podobe, čo napomáha správnemu tráveniu. Taktiež je v siláži aj dostatok vody, ktorú zver potrebuje aj v zime, a ak nemá inú možnosť, získava ju z odhryznutých konárikov a púčikov, čím pácha škody.
Ideálne je, keď je zloženie siláže komplexné – skladajúce sa z viacerých druhov (jablčné výlisky, mrkva, ovos pšenica, jačmeň, ďatelina, mládza, silážna kukurica, …).
Siláž podávame buď priamo zo silážnych hroblí, alebo zo špeciálnych zastrešených doštených kŕmidiel (dosky na protiľahlých stranách postupne odoberáme ako sa míňa siláž). Vhodným variantom je aj vykladanie na kŕmne stoly, či na vyvýšené miesto, kde sa krmivo nedotýka zeme (napríklad na betónový panel).
Repu a zemiaky podávame buď vcelku alebo nakrájané. Nesmú však byť znehodnotené plesňou, či hnilobou! Ideálne je toto krmivo predkladať pri senníkoch, pretože samostatne je chudobné na vlákninu. V blízkosti väčšiny senníkov sa nachádza válov, kde môžeme toto krmivo predkladať.
Prikrmovanie objemovým krmivom
Toto krmivo pripravujeme už počas leta. Seno je základom prikrmovania prežúvavej zveri. Mali by sme dbať na to, aby sme dostali seno čo najkvalitnejšie (aby počas sušenia viackrát nezmoklo – znehodnocuje sa tým a rýchlejšie sa v ňom rozširujú plesne). Kvalitné seno je z mládze (začiatkom leta, prípadne novo narastené po skosení, ktoré sa nazýva aj otava). Obľúbené a výživné je seno je z ďateliny a lucerny. Pri tomto druhu sena je vhodné ho čo najmenej obracať, aby sa nerozmrvili lístky. Naskytá sa tu otázka, ako ho teda vhodne uskladniť, aby sa neznehodnotilo. Odpoveď je jednoduchá. Ak nám ostane aj po naplnení senníkov a chceme ho odložiť na zimu, je vhodné ho pobalíkovať. V balíkoch ostane minimálne porušené a s balíkmi sa dá následne aj veľmi ľahko a dobre manipulovať pri dopĺňaní senníkov v zime.
Z objemového krmiva zver rada konzumuje aj letninu. Letninou rozumieme usušené letorasty listnatých drevín, ktoré má zver v obľube, napríklad jaseň, lipa, buk, či malinčie. Tieto letorasty zviažeme špagátikom do viazaničiek a pomaly pozvoľna ich sušíme zavesené vo vhodnej vzdialenosti od seba, mimo dopadu priameho slnečného žiarenia. Keby sme ich nechali na slnku, slnko by ich v priebehu jedného dňa spálilo a krmivo by nebolo vhodné. Správne usušená letnina je voňavá, lístky sa nemelia a sú peknej zelenej farby.
Spôsob prípravy sena na zimu – ukladanie na drevenú konštrukciu. Seno je vo vzduchu prevdzušnené zo všetkých strán, na povrchu sa urobí pár centimetrová „škrupina“ a pod ňou sa nachádza krásne voňavé kvalitné seno.
Kŕmne zariadenie – senník s válovom. Do válova sa môže predkladať dužinaté alebo jadrové krmivo a pod striešku sa môže zavesiť usušená letnina.
Válovčekový soľník na predkladanie minerálnych lizov (na fotografii kamenná soľ).
Text, snímky: Dominika Poláková