Duričské skúšky

duricskesksky

 

Bolo chladné zasnežené ráno. Čakal nás ťažký, ale na druhej strane krásny deň. Ako bolo u mňa zvykom, ráno som vstala poobliekala som sa do zeleného odevu, pripravila potrebné veci vzala môjho kopova a mohlo sa vyraziť. Vyrážali sme na poľovačku v rámci duričských skúšok, ktoré organizovala neďaleká Lesná správa a ,ktorých sme sa zúčastnili aj my spolu s mojím poľovníckym havkáčom. Po príchode na správu som sa zvítala s ostatnými účastníkmi, poľovníkmi, lesníkmi. Čakali sme na nástup a začatie poľovačky. Po nástupe sme sa rýchlo premiestnili do lesa. Ako stále sme sa porozdeľovali na honcov a strelcov každý zaujal svoje miesta, počkalo sa päť minút a poľovnícke nadšenie sa mohlo začať. Keďže sme boli účastníci skúšok tak základom nich bolo hlavne preskúšanie psíkov v teréne ako pracujú na diviačiu zver, ich ostrosť, poslušnosť, odvaha a tak ďalej. Po uplynutí piatich minút nastal výstrel. A poľovačka sa mohla začať v plnom prúde. S hlasným krikom sme začali kráčať naše pekné a vždy stále poľovnícke heslo hop-hoop.

Čakali nás dve dlhé pohony. Prvým pohonom sme sa predierali hlava ne hlava. Pomedzi hustú bučinu sme vypustili psíkov pred seba a my sme mohli začať hnať taktiež. Keďže v noci napadol čerstvý sneh pohybovať sa po ňom bolo o dosť ťažšie ako sa zdalo. Pod snehom sa ukrývala pokrývka mrazu spolu s lístím na ,ktorom sa dostatočne šmýkalo. Hore pohonom sme šli ako hore strechou. Prišli sme na menšiu šikminu kde sme sa mali všetci zoradiť, počkať za sebou a tak znova pokračovať v pohone. Zo šikminy porastu sme sa vybrali hore porastom až sme prišli na samotný hrebeň. Tam sme sa mali znova vyrovnať a tak začať hnať. No keď som spolu s kolegom videla čo nás čaká tak sme to vzali krížom cez hrebeň a vydali sa smerom na strelcov dohnať prvý pohon. Z diaľky sa ozývalo iba tiché šuchotanie lístia na stromoch a sem tam vtačí spev. Po hlase brechajúcich psov ani stopy. Zastali sme a počúvali, či niekde v diaľke predsa nebude počuť nejaký brechot aspoň jedného psa. Ticho. Iba vietor. Preto sme sa pohli a dokončili sme prvý pohon. Psy k nám pribehli z lesa. Po prvom pohone sme sa presunuli smerom lesnou cestou na lesný sklad. Tam sme si dali menšiu pauzu a s autami sa vybrali do druhého pohonu. Druhý pohon sa konal na opačnom konci lesného obvodu.

Prišli sme na miesto kde znova sme sa mali rozdeliť a rozostúpiť. Každý vzal svojho štvornohého priateľa a vybral sa hornou zvážnicou hore. Kolo zvážnice zo spodnej strany bola buková mladina ideálne miesto pre poľovačku a druhý pohon na zvážnicou bola zmes mladiny s hrubým lesom. Psy od spodnej mladiny dostali do nosa čuch diviakov a začalo ich to tam vábiť. No druhý pohon sa konal v hrubom lese. Rozostúpili sme sa. Nastal výstrel. Pustili sme psíkov kde si rozhodcovia všímali prácu psíkov, ich odvahu, prácu na stope, hlasitosť na diviakov. Pohonom sme sa presúvali najprv krásnou bukovou mladinou, potom hrubým lesom. Po čakaní na vyrovnanie sa mi za chrbtom prebehlo kolo dvadsať kusov diviačej zveri. Nádherný pohľad pre poľovníka. Psy zacítili svoju robotu a začali utekať za diviakmi do nasledujúcej mladiny. Krásne sa ozýval horou brechot psov a ich držanie diviakov. No my sme v pohone pokračovali ďalej. Znova sme vkĺzli do bukovej mladiny v, ktorej ma čakal úchvatný pohľad na môjho psa ako dvíha diviaka a ženie ho smerom na strelcov. Vo mne sa prebudilo čoraz väčšie poľovnícke nadšenie a ešte viac som začala kričať to naše heslo. Moje nohy lámali konáre mladiny a ponáhľali sa za brechajúcim psom a utekajúcim diviakom. Ako tak som sa šla ďalej prišla som až na úroveň strelcov. Vtedy som už vedela, že končí druhý pohon a my môžeme spokojne sa presunúť na stanovište na ďalšie preskúšanie psíkov. Na krásnej lúke rozhodcovia preskúšali našich havkáčov z odloženia, vedenia psa na remeni, správania sa po výstrele. Psy všetko zvládli a prebehlo to hladko. Po skončení týchto disciplín sme sa presunuli autami smerom na Lesnú správu na výbornú čakajúcu kapustnicu.

Po príchode sme sa občerstvili teplým čajom, kapustnicou, kávou. Po výbornej večeri, alebo lepšie povedané po poľovníckom posedení sme si podali ruky a odišli domov keďže ďalší deň nás čakala najhlavnejšia disciplína preskúšania psíkov. Čakalo nás preskúšanie psíkov z disciplíny odvahy v oplôtku. Na ďalšie ráno sme sa všetci účastníci zišli na tvare miesta a čakali na ďalšie pokyny. Po jednom sme sa presúvali k oplôtku a začalo sa preskúšavanie.

V tejto disciplíne plnej očakávaní to neprebehlo až tak hladko. Dnes ako keby psíky stratili chuť, elán na tie diviaky a ako keby zabudli, že tam sú. Málo ktorému sa podarilo zabrechať a vydržať ich držať silným hlasom päť minút. Po preskúšaní tejto disciplíny sme sa spolu so psami presunuli späť na správu na samotné vyhodnotenie. To bolo zo strany rozhodcov pozitívne veď predsa každý vedel ako jeho psík pracuje či už v samotnom akte poľovačky, alebo v diviačom oplôtku. Po vyhodnotení a ukončení duričských skúšok sme mali ešte mali malé posedenie po, ktorom sme sa pobrali domov.