Vlk Dravý

vlk (2)

 

Vlk je najväčšia europská psovitá šelma.  Je to až na pár výnimiek počas párenia spoločenský tvor. Vo vlčej svorke je pevná hierarchia a spoločenská organizácia. V dôsledku spoločného života vo svorke sa u vlkov špecifické prejavy správania a komunikácie.  Postavenia sú od alfy po omegu.  Alfa pár má mláďatá a vedie svorku; žerie prvý a ostatní jedinci sú mu podriadení. Ďalej idú ostatní dospelí jedinci a mláďatá.

V minulosti vlky obývali veľké oblasti Severnej Ameriky, Európy, Ázie či Blízkeho Východu. Rozširovaním ľudského osídlenia z mnohých území postupne vymizli. Hlavnými príčinami ich odstrelu boli škody,  ktoré spôsobovali pastierom zabíjaním dobytka, strach obyvateľstva,  že vlk je pre človeka nebezpečný. Zárobok a úžitok zo surovín z vlka.  Pôvodný biotop vlka bol v každom krajinnom type. V dnešnej dobe žijú vlky v rozsiahlych častiach Ruska, Európy a Kanady.

 

Celkovo vlk nie je považovaný za ohrozený druh, aj keď niektoré lokálne populácie sú na pokraji vyhynutia.

Veľkosť vlka závisí od druhu, množstva potravy a zemepisnej šírky. V južnejších zemepisných šírkach bývajú vlky spravidla menšie ako na severe. Najväčšie vlky žijú na Sibíri a v Kanade, kde dosahujú hmotnosť okolo 80 kg až nad 100 kg (počet týchto jedincov je však aj v týchto oblastiach nízky). Samice vážia asi o 60% menej ako samce. Priemerná váha sa podľa druhu pohybuje od 30 do 80 kg. Výška v ramene je 80 až 105 cm. Tým sa stávajú najväčšou psovitou šelmou. Ich veľkosť ešte znásobuje srsť, ktorá je v zime dlhá až 6 cm. Hriva je 15 cm široká a srsť na nej dosahuje dĺžku  od 10 cm do 13 cm. Chlpy na nej vyrastajú zo svalu, ktorý ich umožňuje podvihnúť, čím vytvára dojem ešte väčšej veľkosti. Vzdialenosť od nosa po koniec chvosta sa pohybuje od 180 až 270 cm, pričom chvost dosahuje dĺžku až 50, niekedy 60 cm. Veľkosť dospelého jedinca nadobudnú vlky za 1 rok od narodenia.   Mladé sa rodia väčšinou v brlohu umiestnenom v skalách, alebo pod vývratom. Ich počet je medzi 4-8 vlčat, vĺčatám sa otvárajú oči po 10-13 dňoch. Cicavajú asi do 6 týždňov. Na jeseň sa už zapájajú do lovu vo svorke.

 

V porovnaní so psom rovnakej veľkosti má vlk užšiu hruď, nohy sú v pomere k telu dlhšie a stopy ľavých a pravých nôh sú bližšie k sebe.

Predné nohy majú väčšiu veľkosť ako zadné, pričom na predných je piaty prst uložený cca 5 cm nad labkou. Naježená srsť a špeciálna cirkulácia ich chráni pred zamrznutím. Pachové žľazy medzi prstami umožňujú vlkom lepšiu orientáciu a zároveň nimi aj informujú ostatných o svojom pohybe.   Na rozdiel od človeka, vlk chodí iba po prstoch a nie po celom chodidle. Oblasť dotyku predných labiek so zemou je veľká,  vďaka čomu môžu ľahšie prenášať váhu a pohybovať sa po snehu. Vlka živia nohy.

 

Čeľuste sa vyznačujú veľkou silou okolo 100 kg/cm², čím dokážu drviť kosti – pre porovnanie, nemecký ovčiak vyvinie len polovicu tejto sily. Chrup sa skladá zo 42 zubov: 20 v hornej a 22 v dolnej časti. Tesáky môžu dorastať až do dĺžky 6,5 cm, sú mierne zahnuté, široké a ostré.

Najdôležitejšími zmyslami vlka sú čuch, sluch a zrak.

Tento zmysel hrá v živote vlkov veľmi dôležitú úlohu, pretože ním hľadajú korisť, čuchovými stopami si značia svoje územie a takisto sa ním aj navigujú. Oblasť nosa, ktorá zachytáva pachy, je u vlka až 14-krát väčšia ako u človeka a obsahuje 200 miliónov čuchových receptorov, zatiaľ čo ľudská má 5 miliónov. Vnímaniu pachu napomáha vlhký nos, ktorý rozpúšťa molekuly vzduchu a vnáša ich ku zmyslovým bunkám. V dobrých podmienkach vlky zavetria pach aj na 3 kilometre.

 

Vlk počuje až do frekvencie 80 kHz a vie zamerať jeden konkrétny zvuk, pričom hluk utíši – umožňuje to sedemnásť svalov, ktoré hýbu ušnicou podľa potreby. Na otvorenom priestranstve počujú vlky do diaľky okolo 8 kilometrov.

Zrak je veľmi ostrý a vyvinutý hlavne na vnímanie pohybu, na rozdiel od ľudského oka, ktoré je prispôsobené na vnímanie informácií. Preto vlk zvyčajne nehybné objekty prehliadne, ale aj nepatrný pohyb na väčšiu vzdialenosť zaznamená. Vlk vidí v tme lepšie ako človek vďaka inému farebnému spektru videnia. Zorný uhol vlka je 180º, jeho korisť má väčšinou zorný uhol okolo 300º, čo spôsobuje, že vlk je oproti svojej potencionálnej koristi v nevýhode.

vlk (3)

Podobne ako psy sú vlky citlivé na vibrácie, čím vedia rozpoznať napríklad blížiace sa zemetrasenie. Dávne povesti o tom, ako vlčie svorky napádali a vyzabíjali celé dediny sa nezakladajú na pravde. Ústným podaním sa mnoho veci prikrášlilo a zveličilo. Vlk je v skutočnosti veľmi plachý a človeka sa bojí. V súčasnosti je trendom propagácia jeho významu v prírodnom potravinovom reťazci. Na Slovensku s prítomnosťou vlka v naších lesoch súhlasí 57,6 % obyvaťeľstva. Obavy pastierov o dobytok sú pochopiteľné, ale z veľkej miery je zapríčinený nízkou úrovňou ochrany stád. Jedným z účinných spôsobov ochrany stád je používanie pastierskych strážnych psov na ich ochranu. Výskumy prípadov napadnutia stád potvrdili, že 80,6 % slovenských salašov mali v roku  pastierskych strážnych psov uviazaných, čím bola znemožnená aktívna ochrana čried hospodárskych zvierat . Vhodným riešením krytia možných vzniknutých škôd na hospodárskych zvieratách je uzavretie poistenia.

Vlk je zviera so zlou povesťou, ktorú si nezaslúži. Pritom je to však zviera veľmi plaché, neútočí na človeka, stáda sa dajú účinne chrániť a v lese plní aj úlohu zdravotníka. Vyrastáme s Červenou čiapočkou, siedmimi kozliatkami v ohrození, pozeráme Jakubiskove filmy, kde je vlk ten hnusný a čítame správy ako „krvilačné vlky roztrhali dvadsať oviec”. Hodinou vlkov nazývame čas tesne pred svitaním, keď vraj zomiera najviac ľudí. Pritom v slovanskej mytológii bol vlk kladná postava, chránil ľudí pred zlými silami a mal nezastupiteľné miesto v mágii. Podobne si vlka ctili Gréci, Rimania, Germáni aj severoamerickí Indiáni, pre ktorých symbolizoval tajomnú stránku života. Omladina skautov sú vĺčatá. Ani to však vlka neuchránilo pred jeho zlou povesťou, ktorá trvá doteraz.

vlk (1)

Vlkov sa báť netreba, sú plaché a človeka sa boja. Nie je zdokumentovaný jediný prípad, že by vlk zaútočil na človeka. Vlčia svorka je perfektne zohraný tím, kde si každý jedinec nájde svoje miesto podľa svojich schopností a skúseností. Na čele svorky je pár – alfa samec a alfa samica. Vlky žijú monogamným životom, partnera menia, len keď náhodou uhynie. Majú aj silné sociálne cítenie – svorka je schopná podľa možnosti postarať sa o starších jedincov. Bolo by výborné, keby bol človek človeku vlkom. Vlk nie je vegetarián. Ak mu niekto ponúkne ľahko uloviteľnú zver, tak to využije. Tento problém je ľahko riešiteľný. Najčastejšie dochádza k útoku na ovce. Tu stačí slušne vychovaný ovčiarsky pes. Mal by vyrastať s ovcami a cítiť s nimi spolupatričnosť, mal by mať pocit, že sú súčasťou svorky, ktorú má chrániť. V takom prípade si vlky nedovolia zaútočiť. Vlky nelovia veľkým skokom ako mačkovité zvieratá, korisť uštvú. Preto sú najčastejšou korisťou najslabšie a choré jedince. Diviaky šíria chorobu zvanú klasický mor ošípaných, mimoriadne nebezpečné infekčné ochorenie. Grafy ukazujú, že tam, kde je vlk, sa táto choroba nevyskytuje, lebo postihnuté jedince sú malátne, pomalé a apatické, teda najľahšia korisť. Toto už naozaj šetrí konkrétne peniaze, pretože ak sa choroba rozšíri, treba v okruhu niekoľkých kilometrov vybiť celú nakazenú populáciu.

 

Dôvody ich hubenia:

–           Cirkevné a iné mýty a z toho plynúci neopodstatnený strach (spájanie vlka s diablom, mýty o vlkolakoch, rozprávka o červenej čiapočke…).

–           Znižovanie stavu lovnej zvery a následne vyrábané mýty o ich škodlivosti, krutosti, nebezpečnosti a premnožení niektorými poľovníkmi.

Prínos vlkov:

–           Znižovanie výskytu a bujnenia moru ošípaných (na území Slovenska kde žijú vlci, cca 50% rozlohy, je len 7% výskyt moru ošípaných a ohniská sa utlmia, tam kde vlci nežijú je 93% výskytu moru a ohniská sa po vyzabíjaní všetkých diviakov len presúvajú do susednej lokality), lebo vlci lovia hlavne staré, choré a mladé diviaky, ktoré najviac prenášajú mor.

–           Zlepšovanie zdravotného stavu zvery, selekciou chorých a slabých kusov (z územia kde žijú vlci pochádza väčšina zlatých trofejí).

–           Durením zvery prispievajú k menším škodám na zmladení porastov.

–           Zabezpečujú prirodzenú evolúciu elimináciou slabých kusov a preverovaním zdravotnej kondície zvery.

–           Ekologické väzby v prírode nie sú dostatočne preskúmané, aby sme mohli zodpovedne povedať aký ďalší prínos vlci predstavujú.

 

Mýty o vlkoch:

–           Vlci sú nebezpeční pre ľudí

V skutočnosti nie je za posledných 100 rokov zaznamenaný prípad útoku zdravého vlka na človeka v Európe, zatiaľ čo v lesoch SR je ročne postrelených niekoľko ľudí a dochádza aj k usmrteniu z postrelenia. Vlci majú vrodenú iba schopnosť myškovania. Umeniu lovu veľkej zvery sa učia od svojich rodičov. Keďže ich rodičia neučia loviť ľudí, tak týchto nepovažujú za svoju potravu.    Naopak vlci sú veľmi plachí a ľuďom sa vyhýbajú.

–           Vlci spôsobujú veľké škody na dobytku

Vlci ročne usmrtia len niekoľko sto kusov dobytka (prevažne ovce) čo predstavuje asi 1% z celkového ročného úhynu. Toto množstvo by sa ešte dalo výrazne znížiť správnym chovom ovčiarskych psov. Štát navyše prepláca škody spôsobené vlkmi na dobytku.

–           Vlci na území SR sú premnožený

Na Slovensku nebol doposiaľ vykonaný zodpovedný prieskum počtu vlkov. Ich počty sa len odhadujú a tieto odhady sa dosť rôznia. Podľa nášho názoru je v súčasnosti na Slovensku asi 300 vlkov (v závislosti od ročného obdobia). Navyše stav vlkov podlieha prirodzeným autoregulačným procesom. Až 60% mladých neprežije prvú zimu. Stavy vlkov regulujú choroby, parazity, poranenia a dostupnosť potravy.

–           Ak by sa vlci neregulovali, vyhubili by všetku zver

Toto tvrdenie je absolútne nelogické, pretože vlci sa vyvíjajú spolu so svojou korisťou už viac ako 1 mil. rokov. A neplatí že stav koristi závisí od počtu vlkov ale naopak. Ak vzrastie stav vysokej zvery následne vzrastie aj stav vlkov, ak stav zvery poklesne zníži sa aj stav vlkov.

–           Vlčia populácia sa zdvojnásobuje

Nie je to pravda. Svorky sú rodinné spoločenstvo kde mláďatá rodí iba vodcovská samica. Teda prírastok vlkov nezávisí od ich celkového počtu, ale od počtu svoriek (ktorých počet je len taký, aký dokáže dané územie uživiť).      Práve strieľanie vlkov svorky rozdrobuje.

Pravda o ich zabíjaní:

–           Od roku 1995 do roku 1999 bol vlk na Slovensku celoročne chráneným druhom, od tohto času je však jeho lov povolený od začiatku novembra do polovice januára (vtedy sa dá najľahšie uloviť). Jeho strieľanie na Slovensku pritom bráni jeho návratu do susedných krajín akými sú Maďarsko a Česká republika. Tiež výrazne oslabuje populáciu vlkov v Poľsku.

–           Vlci sú natoľko plachí a málo početní že je veľkým problémom ich uloviť. Lovia sa preto na spoločných poľovačkách kde je teoreticky možné vyhubiť celú svorku. Hromadné poľovačky navyše plašia zver a rušia medvede pri ich zimnom spánku čo následne spôsobuje útoky medveďa na poľovníkov, ktoré tvoria práve väčšinu útokov medveďa na ľudí.

–           Vlci sa nelovia preto že sú škodliví pre zver a ľudí, ale preto že sú škodliví pre poľovníkov. Kým vlci ulovia asi 1000 kusov zvery ročne, tak poľovníci ulovia asi 40 000 kusov vysokej zvery za rok. Pre porovnanie vlkov je cca 300 a poľovníkov viac ako 50 000. Vlci a poľovníci sú konkurenti. Tí prví však nemajú šancu a tí druhí dosť rozumu aby im ju dali.

–           Vlci sa lovia aj v našich Národných parkoch – v miestach kde nie je dovolené zísť z turistického chodníka ani odtrhnúť kvetinu.