Rys ostrovid – Lynx lynx

Rys ostrovid (Lynx lynx) je najväčšia voľne žijúca mačkovitá šelma v Európe patriaca do čeľade mačkovité. Vyskytuje sa na niekoľkých izolovaných územiach v strednej, severovýchodnej Európe a v malej časti severnej Ázie. V minulosti bol takmer vyhubený, no vďaka ochrane sa jeho populačná hustota zväčšila. Obýva najmä boreálne lesy a loví malé a oslabené kopytníky srnčej a diviačej zveri.

Rys ostovid je najväčšou európskou mačkovitou šelmou, s dĺžkou tela od 80 do 130 cm, dĺžkou chvosta 25 cm, výškou v kohútiku až 70 cm. Samce obyčajne vážia od 18 do 30 kg a samice od 10 do 21 kg. Samce rysa ostrovida na Sibíri, kde tieto druhy dosahujú väčšiu veľkosť tela, môžu vážiť až 38 kg údajne dokonca až 45 kg.  Charakteristickým znakom všetkých rysov sú trojuholníkové uši s čiernymi chlpmi na ich koncoch a tiež čierny koniec chvosta. Sfarbenie je veľmi rôznorodé, všeobecne sa ale dá povedať, že čím severnejšie rys žije, tým má svetlejšiu srsť, aby bol čo najlepšie maskovaný v zasneženej krajine. Základná farba jeho srsti je šedá so žltkastým až hrdzavým sfarbením a s hnedými až červenohnedými škvrnami. Zimná srsť je podstatne dlhšia a hustejšia, s menej výraznou škvrnitosťou. Stredom chrbta sa často tiahne tmavý pás, brucho je zreteľne svetlejšie až biele.

Rys je aktívny hlavne počas noci, na tichých lokalitách môže byť videný aj cez deň, kedy sa rád slní. Obyčajne však v priebehu dňa odpočíva v skalných úkrytoch alebo v húštinách. Výnimkou je obdobie ruje, kedy je cez deň aktívny bežne. Množstvo a miera denných presunov sa líši u každého jedinca, boli zaznamenané aj presuny dlhšie ako 25 km.

Samec žije samotársky, len v dobe párenia se zdržuje so samicou. V tomto období sprevádza samicu niekedy aj viac samcov, ktorí spolu bojujú. Ruja prebieha vo februári a marci, gravidita trvá 10 týždňov. V máji až júni rodí samica 2–4 mláďatá, väčšinou v húštinách, skalných dutinách či pod vývratom. Mláďata sa rodia slepé, vidieť začnú po 16–17 dňoch a kojenie trvá dva až tri mesiace. Mláďatá zostávajú v spoločnosti matky až do ďalšej ruje, matka ich najprv kŕmi a nato učí loviť. Pohlavnú dospelosť mláďatá dosahujú medzi druhým a tretím rokom.

Dospelé rysy si vytyčujú teritórium, ktorého celková veľkosť závisí na úživnosti prostredia a pohybuje sa od niekoľkých desiatok až po niekoľko stoviek km². Teritórium sa delí na domovský okrsok (jadro teritória, ktoré si jedinec značkuje trusom a močom a urputne ho bráni proti votrelcom; jeho veľkosť sa v priebehu roka obvykle výrazne mení) a okrajový okrsok. Teritória dvoch samcov sa spravidla neprekrývajú (alebo sa prekrývajú len nepatrne), oproti tomu samec strpí prekrytie svojho teritória jedným alebo aj niekoľkými samičími teritóriami.

Pôvodný areál druhu zahŕňal lesy mierneho pásma v celej Eurázii, avšak systematický lov zo strany človeka a likvidácia prirodzeného prostredia viedli k jeho výraznému zmenšeniu a samozrejme k výraznému poklesu početnosti druhu. V súčasnosti relatívne súvislá časť areálu tohto druhu zasahuje zo severnej časti Ruska až Fennoškandinávie a do Poľska. Ďalšie rozšírenie (najmä v Európe) je nesúvislé. Väčšie územia s relatívne silnými populáciami sa dajú nájsť v Karpatoch, na Balkáne a v Španielsku). V ostatných častiach západnej a strednej Európy, kde bol rys až na niekoľko lokálne prežívajúcich populácií v 18. a 19. storočí vyhubený, existujú iba malé lokálne populácie, väčšinou novovzniknuté reintrodukciou alebo migráciou. V súčasnosti dochádza k snahe o reintrodukciu a obnovenie populácií rysa na mnohých miestach Európy, avšak ide o komplikovaný a pomalý proces, na mnohých miestach brzdený až marený pytliactvom a nepriateľským postojom poľovníkov. V súčasnosti sa odhaduje, že v Európe (bez Ruska), žije asi 7  500 jedincov, z toho 2 500 v Fennoškandinávii, 2 000 v Pobaltských štátoch a 2 800 v Karpatskej oblasti (Česko, Slovensko, Poľsko, Rumunsko, Bosna a Hercegovina a Srbsko).

Rys na svoju obeť číha v úkryte. Nie je veľmi vytrvalý prenasledovateľ. Útočí z bezprostrednej blízkosti a ak ju rýchlo neskolí, po niekoľkých desiatkach metrov (100 m) s prenasledovaním prestáva. Menšiu korisť zabíja zahryznutím sa do hlavy, väčšiu zahryznutím sa do hrdla a zadusením.

Rys má výborný zrak. Za denného svetla rozozná hlodavca na 75 m, zajaca na 300 m, svišťa na 400 m a srnca na 500 m. Samce rysov sú asi o 15% ťažšie ako samice. Stavba tela sa vyznačuje dlhými nohami, čím v bočnom pohľade pôsobí tvar tela štvorcovým dojmom. V tomto ohľade sa rys dosť líši od základného výstavbového plánu mačkovitých šeliem. Dlné nohy sú vybavené mohutnými a silnými labami. Obzvlášť v zimnom období, keď majú hustejšie a dlhšie osrstenie, predstavuje plošné zaťaženie asi 40 gramov na jeden centimeter štvorcový. To odlišuje rysa od mačkovitých šeliem s menšou hmotnosťou, ktoré oveľa ťažšie prenášajú svoju hmotnosť. Umožňuje mu to veľmi dobre sa pohybovať po snehu. Rysy sa udržia aj na vysokom, málo spevnenom snehu, bez výraznejšieho prebárania sa. Svoje trasy dodržujú presne stopu po stope. Pri brodení snehom sa nikdy nedotýkajú podkladu bruchom.

Predné končatiny dosahujú iba okolo 80% dĺzky zadných končatín, preto vyzerá zadné časť tela o čosi vyššia. Táto telesná črta mu umožňuje uskutočňovať rýchle šprinty a mohutné skoky. Pažúry na zadných končatinách sú trochu silnejšie zahnuté ako na predných. Ohýbajú sa kosaákovite dozadu. Počas behu sú zasunuté v pazúrových pošvách. Na predných labách sú dlhé asi 4 cm. Kožušina rysov sa vyznačuje hustou jemnou podsadou a 5-7 cm dlhými pesíkmi. Na chrbte sú hustejšie osrstené ako na bruchu, aj keď niektoré chlpy na bruchu vyzerajú veľmi dlhé. Tmavé škvrny na hnedastom chrbte sú veľmi premenlivé, na niektorých lokalitách môžu vytvárať typické vzorkovanie. Krátky kýpťovitý chvost je zakončený čiernou špičkou. Rys ním viem točiť a vztýčiť ho.

Veľké oči nezameniteľnej tváre rysa sú nasmerované dopredu. Umožňujú mu vo veľkom rozsahu hľbkovo ostré priestorové videnie. Spodnú časť tváre lemujú dlhé bokombrady, ktoré sa síce vyskytujú aj u iných mačkovitých šeliem, ale nie sútaké výrazné. Je možné, že mu to pomáha ako akýsi reflektor zlepšujúci sluchové vnímanie. Rysy majú mimoriadne dobrý sluch. Pri love vzužívajú a spoliehajú sa práve na sluchové zmysly. Na špičkách uší majú až 4 cm dlhé čierne štetiny, ktoré nápadne kontrastujú so svetlým okrajom ucha. Lebka rysov je typicky mačkovite skrátená a v čelustiach majú veľmi silné očné zuby s jemnými žliabkami. Táto zvláštnosť stavie rysa medzi podčeľade veľkých (Pantheridae) a malých (Felidae) mačiek,  má 28  zubov.

Jeho telesné charakteristiky odzrkadľujú zreteľné prisbôsobenie sa lesnému biotopu. Kvadratickú telesnú formu možno považovať za kompromis medzi rýchlou behavou a dobre skáčucou formou. Najvhodnejšie životné podmienky nachádza rys v hustých lesoch stredne vysokých hôr. Tu môže z vyhliadkových bodov sledovať korisť a podnikať rýchle výpady alebo prekvapivé skoky. Les mu ponúka dostatok úkrytov, ktorých je oveľa menej v otvorenej krajine, kde sa uplatňuje skôr štvavý spôsob lovu.

Rys nemá nijaké zvláštne nároky na typ lesa. Zalesnené plochy musia byť len dostatočne veľké. Preto sa jeho hranica areálu výskytu tiahne pozdĺž južnej hranice lesnatých oblastí. Dobre zarastené lesy s vývratmi, mladinou, slnečnými čistinami mu zabezpečujú optimálne podmienky. Podobná hranica leží v severných častiach jeho rozšírenia tam, kde lesy prechádzajú do tundry alebo na Balkáne z hlbokých lesov do mnohotvarého krajinného reliéfu.  U nás žije v rozsiahlych hlbokých lesoch, v stredných a vyšších polohách hornatých oblastí Slovenska. Rys sa v minulosti bežne vyskytoval v našich lesoch. Avšak nadmerný lov a výrub lesov spôsobili jeho úbytok a v celoeurópskom meradle sa pokladá za ohrozený druh.

Lovecký revír sa rozprestiera v závislosti od hojnosti potravy na území s rozlohou 20 až 60 km štvorcových. Žijú zvyčajne samotársky a svoje teritóriá si značkujú pachovými stopami prostredníctvom moču. Dobre ohraničený revír môže zahŕňať aj revír samice s mláďatmi (pozorovanie zo Švédska). Spoločný životný priestor potom časovo rôzne využívajú.