Príprava na ďalšiu sezónu
Konečne trochu voľna a trochu prírody. Poľovačky nie sú len o lovení zveri ale aj príprave výbavy, príprave stanovíšť, stavbe posedov, prikrmovaní počas zimy a ďalšími činnosťami ktoré k poľovníctvu patria.
Dňa 22.03.2016 sme sa po dlhšej dobe dostali opäť do lesov s úmyslom doniesť posed a pripraviť si lovné miesto. Ráno bolo ešte chladné a my sme sa pobrali do Zemplínskej Teplice, kde sa uchádzame spolu s otcom o členstvo v poľovníckom revíry ,,NOMŠA“. Dorazili sme na vopred určené miesto kde nás už čakal hospodár aj s ďalšími dvoma uchádzačmi a rozdelil nám prácu v ktorú bolo treba urobiť. Už skonštruovaný posed sme naložili na vlečku a traktorom prepravili posed až na miesto v lese. Samozrejme, že sa to nezaobišlo bez ťažkostí keď šofér traktora podcenil situáciu a zapadol na poľnej ceste. My sme zavolali o pomoc ďalší traktor, ktorý na naše šťastie sa nenachádzal ďaleko od nás. Počas toho ako traktor niesol posed na miesto my sme išli do lesa už pripravovať miesto kde posed zložíme. Ja som počas čakania a chodenia po lese sledoval stopy po jeleňoch, diviakoch a srncoch. Na zemi som našiel aj kus srsti. Zdvihol som ju a dostal otázku od hospodára z čoho tá srsť je. Na moje šťastie som odpovedal, že to je z jeleňa a odpoveď bola správna. Došli sme k miestu kde mať stáť posed a načalo sa robiť na úprave miesta. Dosypala sa soľ, rozhádzala sa kukurica na privábenie a taktiež sme chceli vyskúšať umelú vábničku ktorá mala formu tuhej tekutiny. Natreli sme ju na strom a dúfali, že nebude mať opačný efekt. Traktor dorazil na miesto a my sme posed zložili na zem, postavili ho a nasmerovali na kŕmne miesto. Jeden z členov dal návrh aby sme dali pod posed betónové kocky aby hranoly nezačali hniť. Po betónové kocky vyrazili dvaja chlapi a my sme začali stavať na posed schody a upravovať strechu. Práce bolo dosť a každá ruka bola potrebná. Za ten čas čo prišli chlapi s betónovými kockami sme stihli urobiť všetko čo bolo potrebné a začali sme kopať jamy kde tie kocky položíme tak, aby sa posed vyrovnal a aby nám nezhnil. Diery sa vykopali posed sa podložil kockami a my sme mohli ísť spokojný domov.
Na konci pri odchode z miesta sa hospodár poďakoval a jeden z členov povedal že by nebolo zlé postaviť ešte zopár takých posedov, len keby bolo kedy. Na to mu hospodár odpovedal, času je dosť ale chuť chýba. Rozlúčili sme sa a spokojne všetci odišli domov.
Hubárska sezóna začala
Poniektorí domov, iní zase na huby do lesa. Je síce marec ale prvý jarný deň už máme za sebou a huby už začínajú rásť. Počasie bolo síce aprílové, ale nás to neodradilo pokračovať v dobre načatom dni.
Zmenili sme lokalitu a presunuli sa na jedno veľmi dobre hubárske miesto na ktoré chodíme pravidelne rok čo rok. Koniec Marca, začiatok Apríla je pre hubára začiatkom novej sezóny. Sezóna začína zberom smrčkov. Smrčok obecný je huba ktorú nájdete v lužných lesoch. Táto huba je špecifická svojím tvarom klobúka a dutou stopkou. Hľadanie húb celkovo si vyžaduje dobré oko a sledovať kam stúpate, no na nájdenie smrčka potrebujete dvakrát tak dobé oko. Jeho noha z pod lístia nevyrastie do výšky a klobúk splýva s prostredím kde sa smrčka pokúšate nájsť. Smrčok je jedlá huba a my ju pripravujeme vyprážaním na oleji v trojobale (múka, vajce, strúhanka). Do lesa sme sa vybrali traja a spoločnými silami sme nazbierali jeden nie veľký no poloplný košík smrčkov. Bolo to pre nás dobré zakončenie dňa a príprava večere bola obohatená o tieto huby. Ja ako správny hubár, huby nejem. Táto delikatesa mi neprišla doposiaľ na chuť.